Nebudem rozoberať čo sa stalo, prečo, prípadne aké akcie sa v následnosti na danú udalosť dejú. Dokonca sa zdržím hodnotenia či názoru kto by sa tým mohol byť atď.
Udivuje ma však nekonečná naivita Slovákov. Proti zbraniam, podvodom a korupcii sa obyčajnými slušnými a pokojnými zhromaždeniami bojovať nedá. Keď tu bola aféra Gorila, ľudia dokonca stanovali pred parlamentom. A??? Čo sa zmenilo? Nič. (Použil by som podstatne výstižnejší výraz, ale nebudem vulgárny. Aj keď by to tu sadlo ako riť na šerbel).
Arogantnosť súčasnej vlády a najmä ich vrcholných predstaviteľov je donebavolajúca a nejaké trápne spievanie hymny, vyblikávanie mobilmi či štrnganie kľúčmi je pre týchto (ne)ľudí akurát na smiech. Povedia si „nech si zaspievajú, aj tak na nich kašleme a za pár dní bude kľud, každý si pôjde svojou cestou a my si budeme robiť naďalej, čo chceme“.
Osobne si myslím, že aj slušnosť má svoje medze. A dosť sa divím, že neodrovnali už dávnejšie Danka, keď im doslova šliapal na päty. Ale jeho reportáže boli viac atraktívne pre bežného občana, než aby skutočne ohrozovali konkrétnych ľudí „tam hore“. Čo zjavne nie je prípad Kuciaka. Ten šiel tvrdo po konkrétnych ľuďoch a skupinách, preto dopadol ako dopadol.
Súčasní politici na občana zvysoka kašlú. Nahrabať, mať moc, rodinkárčit, dohodiť kšeft tu niekomu z rodiny, tam kámošovi zo školy či ulice… a inak čau.
Nie som zástanca násilia, hrubosti alebo riešenia vecí silou. Ale taktiež tvrdím, že tento pokojný a slušný protest v dnešných dňoch opäť povedie NIKAM.
Jedine až sa politici začnú NAOZAJ báť o svoj život, potom začnú fungovať tak, ako majú. V prospech občana a štátu. Nie naoko, ale naozaj.
A čo by sa muselo stať, aby sa báť začali?
Občania by museli politikom dať podstatne zreteľnejšie dať najavo, že tu sranda končí.
Až sa naozaj začnú báť, vtedy len uvidíte ako sa pôjdu pretrhnúť od ochoty!
Pokiaľ občania budú mať strach z vlády (a nie naopak), nedospejeme nikdy nikam. Napokon, lepšie sa to ani povedať nedá: