Po katastrofe v Japonsku sa svetové médiá predháňajú v dramatizácii situácie okolo problémov jadrovej elektrárne vo Fukushime. Uznám, situácia tam nie je ružová a kým to ako-tak dajú do poriadku, pretečie ešte strašne veľa (nerádioaktívnej) vody.

Novinárčina dnes je však z väčšej časti založená na šokovaní. Pokiaľ čitateľa neohúrite, nepripútate k článku dostatočne bombastickými titulkami, strácate jeho záujem a klesá počet zobrazení, klesajú príjmy… Čo na tom, že titulok a aj samotný obsah článku má od pravdy tak ďaleko, ako Mojsejová k pôvabu? Čísla sú najdôležitejšie, všetko ostatné je irelevantné. Aj novinári potrebujú splácať hypotéky…

A tak sa niet čo diviť, že narastá zbytočná panika, robia sa úplne hlúpe a choré „preventívne“ opatrenia, odstavujú reaktory, kupujú jódové gebuziny, protestuje, demonštruje, huláka…

Stačí brnknúť na strunu strachu a 95% ľudí je pripravených páchať neuveriteľné somariny.

Napíšte seriózny článok, pochopí a zariadi sa podľa toho len časť z tých zvyšných 5%. Smutný fakt.

Drvivá väčšina zjavne nechápe základné fakty:

– Jadrová energia je štatisticky ďaleko najbezpečnejšia, čo sa týka pomeru vyrobenej energie k vyhasnutým či poškodeným ľudským životom voči ostatným tradičným elektrárňam. http://nextbigfuture.com/2011/03/lifetime-deaths-per-twh-from-energy.html

Aj letecká doprava má na počet prepravených osôb najmenšie straty na životoch. Lenže ak spadne nejaké lietadlo a sú tam okamžite desiatky, prípadne stovky mŕtvych, nikto nevolá po zastavení leteckej dopravy.

– Jadrová elektráreň neprodukuje žiadne jedovaté ani skleníkové plyny, exhaláty, popolček. Pozrite sa na tie haldy (jedovatého) popolčeka z uhoľných elektrární, tie megatony oxidu uhličitého z elektrární na zemný plyn.

– Populárny argument rôznych ochranárskych spolkov, že vyhorené palivo predstavuje neúmernú hrozbu pre ľudí a životné prostredie, je dnes už blud. Doteraz nevyužiteľné vyhorené palivo spred pár rokov sa už dá využiť (a aj využíva) v reaktoroch novej generácie.

– S rapídne stúpajúcou spotrebou elektrickej energie nedokáže držať krok žiadna iná technológia jej získavania, či už je to z fosílnych palív (ropa, plyn, uhlie), alebo obnoviteľných zdrojov (vodné, veterné, slnečné či geotermálne elektrárne).

– Strašiak havarovaného reaktora, premieňajúceho sa na neriadenú atómovú bombu bude v mysliach ľudí ešte poriadne dlho. Moderné reaktory sa však konštruujú stále viac tak, aby sa pri akejkoľvek abnormálnej odchýlke či probléme sami odstavili a reakcia „zhasla“. Doba nebezpečného grafitového moderátora (černobyľský typ reaktora) je nenávratne preč. Posledným objavom v tejto oblasti je tzv. tóriový reaktor.

– Pravdepodobnosť úmyselného zničenia či poškodenia reaktoru, elektrárne či jej akejkoľvek kľúčovej časti sa rovná nule – či už zvonku alebo zvnútra. Bezpečnostné opatrenia všade v areáli sú také prísne, že samotní zamestnanci si v kritických zónach nemajú šancu takmer ani prdnúť, aby to nejaký senzor nezaznamenal… O neoprávnenom vstupe alebo činnosti v niektorej časti elektrárne ani nehovoriac. A podmienky sa stále sprísňujú!

– Tvrdilo sa, že rádioaktivita, ktorá zasiahne nejaké územie napr. v dôsledku havárie pretrvá tisíce rokov, že dané územie bude po stáročia neobývateľné… Realita? Hirošima je dnes, zhruba 65 rokov po priamom zasiahnutí bombou, niekoľkomiliónové(!) kvitnúce mesto, do mestečka Pripjať (cca 2km od havarovaného reaktoru) je vstup už dnes obmedzene a pod dohľadom povoľovaný a slúži ako nemý pamätník a skanzen černobyľskej havárie. A to necelých 25 rokov po havárii!!! Ostatné bloky elektrárne v Černobyle pracovali len donedávna ďalej. Tak kam sa podela tá „nezničiteľná“ radiácia??

—

Samozrejme, žiaden systém nie je dokonalý ani absolútne bezpečný. Aj pri montáži solárnych panelov môžete z tej strechy spadnúť a zlámať si väzy. Lenže práve v prípade jadrových elektrární sa vyvíjajú stále nové a nové postupy, technológie, princípy a pravidlá, ktoré v prípade nutnosti radšej „zhodia“ celú reakciu, prípadne vyhasne sama. Nehovoriac o tom, že automatické systémy ochrany dnes už nemožno obísť alebo vypnúť, ako sa to stalo v prípade černobyľu.

Fukushimu položil enormný príval vody, s ktorým nikto nemohol rátať. Ochranný val proti tsunami bol projektovaný na necelých 6 metrov výšky prívalovej vlny, reálne bola viac ako dvojnásobná. Každý jeden z fukušimských reaktorov má viac či menej podobný výkon, ako černobyľský. Je ich však viac a treba pripočítať aj bazény s vyhoreným palivom, ktoré nie sú hermeticky uzatvorené a nachádza sa v nich niekoľkonásobok toho, čo v samotných reaktoroch. Napriek tomuto všetkému, uvoľnená radiácia vo Fukushime predstavuje len časť toho, čo sa uvoľnilo v prípade černobyľskej havárie. Fukushimská havária nemá dokonca ani jedinú obeť! Aj to je dôsledok pokroku.

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2f/Fukushima7.png

(všimnite si časť grafu s názvom „radiation by distance“. Aj napriek tomu, že Fukušima mala niekoľkonásobné množstvo odkrytého a havarovaného paliva oproti černobyľu, miera uvoľnenej radiácie bola asi tisíckrát nižšia!)

Prečo máme teda zatvárať a rušiť jadrové elektrárne, keď ich výstavba a vývoj v konečnom dôsledku životy zachraňuje? Keď ničím iným, tak aspoň tým, že nahradí uhoľné elektrárne. Vedecký prínos v podobe pokroku v rádiologickej medicíne je tiež nezanedbateľný.

Pokiaľ niekto neporozumel tabuľke ohľadom počtu úmrtí na TWh, vysvetlím to zrozumiteľne:

1:4025

Povedané rečou priamej štatistiky, na rovnaké množstvo vyrobenej elektrickej energie, pripadne 4025 mŕtvol v prípade uhoľných elektrární, oproti jedinej obeti v prípade nukleárnej!!!

Je to dostatočne zrozumiteľné???

Veľmi dobre a odborne napísané články na súvisiacu tému:

Brzda místo plynu a plyn místo brzdy. To byl Černobyl

Hádka o radioaktivitu: paniku šířící moderátorce se vzepřel rosnička

Popolček z uhlia je rádioaktívnejší, než odpad z jadrových elektrární! (angl.)