Som milovníkom dobrej kávy, a to dobrej zdôrazňujem. Chuť takej kávy dokáže zlepšiť deň. Alebo pokaziť, ak je to humus.
Kým som sa naučil, ako má chutiť skutočne kvalitná káva, chvíľu to trvalo. „Kvalitná“ instantná káva Nescafé bola pred dlhými rokmi mojim spoločníkom, kým som zistil, že to je vlastne navoňaný odpad. Ešte aj bezmenná zmeska popradskej kávy je 100x lepšia voľba (bez urážky pre túto kávu).
Potom človek pozrie pár inštruktážnych a vysvetľujúcich videí na youtube (sláva mu!) a nechá si od Vaňka na českom Streame vysvetliť, čo dobrá káva je a čo nie, okúsi to na vlastnom jazyku a zistí, o čom káva je. A o čom rozhodne nie je.
Postupne som sa prepracoval k tomu, že najlepšou kávou (pre mňa) je Kenya AA. Kúpil som si aj poriadny kávovar. Taký ten sofistikovaný. Stlačíte jedno tlačítko a ono to zomelie dávku a spraví espresso. Pohodlnosť nadovšetko, však? V mojom prípade to ani nebolo také drahé, kúpil som ho lacno ako napoly funkčný a opravil. Nový alebo funkčný stojí celkom dosť, ale vzhľadom na službu, ktorú takáto mašinka poskytuje, je aj táto cena primeraná a dnes by som ju kľudne zaplatil, ak mi súčasný automat doslúži.

Ak chcete kvalitnú kávu v kaviarni, zaplatíte od €2 do cca €4. Automat doma vám (pri správnej starostlivosti) poskytne porovnateľnú kvalitu kávy a ak stojí priemerný bean-to-cup kávovar okolo €500 (ceny začínajú od 350 a lezú až k tisícke), tak už po dvoch rokoch používania sa cena kávovaru rozloží do stoviek dávok kávy a v podstate sa stratí.

V posledných rokoch sa ale rozmáhajú „kávovary“ ktoré vlastne ani kávovarom v pravom zmysle slova nie sú. Ohrejú vodu a pretlačia ju cez dávku kávy, ktorú do mašinky vložíte zabalenú v plastikovej kapsuli. Rýchlosť vyhotovenia prvej dávky spravidla neklesá pod dve minúty. Len tak mimochodom, za tento čas od zapnutia mašinky mám hotovú kávu aj ja z môjho automatu.
Rozdiel je samozrejme v nadobúdacej cene takej mašinky. Od cca €50 až po €100. Oproti asi 10-násobku ceny automatu je to rozdiel, ale kým mňa stojí dávka čerstvo namletej kávy cca 15 centov, jedna kapsula s dávkou kávy medzi 5-9 gramov vyjde na dvoj až štvornásoboka tie ušetrené peniaze za dobrý kávovar zmiznú veľmi rýchlo. No a započítajte do toho aj nižšie popísaný problém s recykláciou kapsúl, tak jednoznačne vyhráva „drahý“ automat.
Ono je to podobné ako s atramentovou tlačiarňou. Sú lacné, do ktorých ale musíte dokupovať nezmyselne drahé jednorázové zásobníky. A výrobcovia robia všetko pre to, aby sa tie zásobníky nedali znovu naplniť, ani použit iné, lacné, neznačkové. A potom si môžete kúpiť výrazne drahší model tlačiarne, do ktorej ale je možné atrament doslova prilievať, a tlač každej stránky vyjde nepomerne lacnejšie.

Vráťme sa ale ku kávovarom. Problém sú totiž práve tie kapsule. Kvôli 5-9 gramom kávy sa do odpadu vyhadzujú ďalšie gramy veľmi problematicky recyklovateľnej zmesi biologického odpadu, plastu, kovovej fólie, papiera a ktohovie ešte čoho. Denne to predstavuje milióny a milióny vyhodených kapsúl, ktoré končia (v lepšom prípade) na skládkach alebo spaľovniach, v horšom prípade v mori alebo inde v prírode. Nebuďte naivní, že sa to recykluje. Je to napevno spojená zmes minimálne dvoch až troch rôznych druhov materiálov a len separácia týchto častí, aby sa potom mohli ďalej samostane recyklovať bežnou cestou, je samo osebe problém, ktorý dodnes nikto neriešil a nevyriešil. Preto sa to jednoducho spaľuje alebo zakopáva.

Veľkým rozdielom, ktorý si väčšina ľudí asi neuvedomuje, je aj chuť a vôňa kávy. Kým tá čerstvo zomletá z automatu je vlastne to najlepšie, čo môžete mať, tak z kapsule je to vyvetraná káva. A to bez ohľadu na to, že to je hermeticky zabalené, v ochrannej atmosfére alebo akokoľvek. Akonáhle je celistvé upražené kávové zrnko rozomleté, vonné silice a oleje okamžite unikajú preč a reagujú so vzduchom. Doteraz boli viazané vo vnútri zrnka na jeho materiál, v zlomku sekundy sú vystavené vzduchu a oddeľujú sa od suchého materiálu kávového zrna. Mechanickým rozrušením celistvosti zrnka sa spúšťa chemický proces, ktorý hermetické balenie v inertnej atmosfére (hélium, dusík alebo čokoľvek iné) len spomalí, ale nezastaví. Vo výsledku je vopred zomletá káva (hoci aj zabalená do zapečateného sáčku alebo kapsule) výrazne menej aromatická a chutná, než tá, ktorá bola zomletá tesne pred prípravou. Schválne si to skúste.

A pokiaľ rozdiel nepocítite, potom nemá cenu ani kupovať tie kapsule, stačí vám aj tá instantná zmes. Vonia to ako káva, chutí to ako káva a navyše to obsahuje kofeín, tak čo?

Kým odpad z normálneho kávovaru (ručného alebo automatu) predstavuje tabletu iba čisto biologického materiálu, ktorý sa dá navyše využiť rôznymi spôsobmi, odpad z kapsule je nevyužiteľný, prekážajúci a škodlivý. A to všetko len kvôi jednej dávke kávy a našej pohodlnosti.

Ak to prevediem do principiálneho vyjadrenia, tak kvôli zopár gramom niečoho, čo rastie v prírode, dá sa v prírode zrecyklovať aby to opäť vyrástlo (a takto v podstate donekonečna), zmenšujeme zásoby niečoho, čo nerastie a jedného dňa zásoby dôjdu. Ropy na výrobu plastov a kovov. Ropa nerastie na poli ani v lese. Je fosílnou hmotou a jej vznik trval státisíce až milióny rokov. My ju však dokážeme spotrebovávať miliónkrát rýchlejšie, než sa stíha obnovovať. Inými slovami – za chvíľu nebude.

To by samo osebe nebol problém. Lenže my tú ropu pretvárame na iné materiály, ktoré príroda nevytvorí ani za tých milión rokov. Umelými postupmi, ktoré sa v prírode nikde nevyskytujú, pretvárame tento prírodný produkt na niečo, čo príroda spracovať (absorbovať) nedokáže. Umelé hmoty, plasty, jedy, chemikálie…

Tento princíp nemá logiku a v podstate kvôli vlastnej pohodlnosti zabíjame sami seba, svoje vlastné deti. Pre nasledujúce generácie pripravujeme doslova peklo na Zemi. To tu bolo pred stámiliómi rokov, keď atmosféra obsahovala obrovské koncentrácie uhlíka v podobe CO2. Pomocou vzniku života, živých organizmov a fotosyntézy sa tento uhlík presunul do zeme a pod zem do podoby fosílií. Pre nás palivo (uhlia, ropy, plynu), pre prírodu v podstate obrátenie kolobehu. Obrátenie s tisícnásobným zrýchlením. To, čo trvalo státisíce až milióny rokov, my vraciame v rozmedzí niekoľkých desaťročí až storočí.

Veľmi skoro dosiahneme bodu, odkiaľ nebude návratu, ten tzv. bod zlomu. Čo nastane potom, nikto netuší. Ani vedci. Na túto tému sa názory rozchádzajú, ale jedno je isté. Bude to Zem, ktorá bude pre človeka neobývateľná, alebo veľmi obtiažne. Zabudnite na prechádzku v parku, záhrade, lese… Zabudnite na kúpanie sa v jazere, mori, či len tak pod holým nebom. Podobné aktivity ostanú možno len vo videozáznamoch pre budúce generácie. Ak nejaké budú. Zahubíme sa sami ako národ na Veľkonočnom ostrove. A patrí nám to.

A pritom stačí tak málo. Začnime tým, že nebudeme kupovať balenú vodu, plechovky s nápojmi, kávu v kapsuliach, jednorázové igelitové tašky a jednorázové umelohmotné obaly alebo výrobky všeobecne. To málo môže spraviť každý z nás.