Nech je ale jachtár z ktorejkoľvek kategórie, až na pár výnimiek je scenár dosť podobný:

Jachtár/majiteľ lode pripravuje svoju loď v niektorom prístave na nasledujúcu jachtársku sezónu. Tá trvá spravidla od mája do októbra. Niekedy posádku má, inokedy ešte niekoho hľadá, často aj na poslednú chvíľu.

A to je príležitosť, ako sa dostať niekam, kam nechodia cestovky, nelieta lietadlo, žiadna iná kyvadlová doprava a kam nebol nikto z okruhu vašich známych (ak je vašim cieľom ich ohúriť či nejako zapôsobiť )

Sú v zásade tri spôsoby, ako si miesto v posádke zohnať/dohodnúť.

1. Vo väčšine prístavov je často klub, alebo iný priestor, kde majú jachtári nástenku s oznamami, inzerátmi atď. Nezriedka je tento priestor prístupný aj pre verejnosť, napríklad práčovne, klub ktorý je spojený s barom pre verejnosť, chodba vedúca ku kanceláriám správcu prístavu atď.

Na tejto nástenke môžete nájsť okrem spústy iných oznamov a inzerátov aj taký, kde jachtár hľadá niekoho do posádky. Býva tam spravidla uvedené kam má namierené, kedy sa štartuje, na cca ako dlho a koľko za to chce. Nevýhodou je, že musíte obísť prístavy osobne a „byť na tvári miesta“, obrovskou a neprekonateľnou výhodou je pomerne vysoká rýchlosť dojednania alebo zistenia, že konkrétne tento jachtár či loď nie je pre vás a môžete hľadať ďalej. Osobný kontakt a dohovor je 100x lepší, ako dopisovanie cez maily alebo telefonovanie.

Taktiež tam môžete nechať oznam aj vy s nejakým funkčným kontaktom, buď telefónne číslo (najlepšie miestne, nie zahraničné), alebo email, twitter, whatsapp a pod. Je dobré na papierik napísať stručne základné údaje a požiadavky. Napríklad (inzerát do maríny niekde na N. Zélande):

„Sme pár (25r a 28r) bez skúseností na lodi, ale šikovní a radi sa niečo naučíme. Radi by sme tentokrát skúsili cestovať loďou. Preferujeme smer Fiji, ale môže to byť aj Vanuatu, Tonga či iné okolité miesta. kontakt – xxxxx

Dátum: xx.xx.xxxx“

Dátum je dôležitý, aby správca priestorov/nástenky mal prehľad, ako dlho tam oznam visí a staré oznamy zlikviduje, aby vám ešte po mesiacoch či rokoch nevyvolávali ľudia, hoci vy už budete kdesi úplne inde.

2. Vysielačka. Každý prístav má svoj „kontaktný“ kanál, najčastejšie je to 16, plus nejaký ďalší, kde jachtári vedú dlhé diskusie. Opäť spôsob ako sa priamo a rýchlo nakontaktovať na miestnych jachtárov, výhodou je rýchlosť dojednania, nevýhodou, že musíte byť v okolí maríny a mať vysielačku.

3. Sociálne siete. Občas je možné na rôznych komunitných diskusiách, cestovateľských skupinách (podobných ako je táto) nájsť rôzne ponuky na miesto na lodi či plavbu na nejaký plánovaný úsek. Toto je z pohľadu cestovateľov asi najpohodlnejšia cesta, bohužial ale aj najmenej častá a málo úspešná. Jachtári sú už z princípu poväčšinou buď starší ľudia a moderné sociálne siete nepoznajú, alebo ich to jednoducho nezaujíma. Život na lodi, mori, nezavislý od takmer všetkého (a najmä internetu) je pravý opak toho, čo nájdete na internete. Inými slovami – normálny jachtár bude radšej celý deň drhnúť palubu, než hodinu vysedávať na internete a riešiť nejaké diskusie.

Taktiež na sociálnych sieťach alebo skupinách nájdete skôr komerčné ponuky, kde je cena „za zvezenie“ pomerne vysoká, prípadne ide o ponuky typu „strávte úžasné dva týždne plavbou na jachte okolo gréckych ostrovov“. To je (draho) platená zážitková dovolenka, nie spôsob cestovania.

Dostali sme sa k cene. Tá je rôzna a závisí od mnohých vecí. Najmä úroveň a vybavenie lode, požiadavky kapitána/majiteľa, kam sa ide, na ako dlho, koľko bude ľudí na palube (teda ako efektívne sa rozpočítajú náklady) a pod. V zásade sa ale dá povedať, že ak sa bavíme o spôsobe cestovania „ďalší člen do posádky“, cena za osobu a deň plavby sa pohybuje okolo 10-30 dolárov. V tom je jedlo, palivo a poplatky za prístav (priame náklady na prevádzku lode). Nie sú v tom zahrnuté víza do cieľovej krajiny, tie si každý cestovateľ platí sám. Logicky, často sa líšia podľa toho, aký pas má daný človek a teda nie je možné stanoviť nejaký paušál.

ČAS: Pripravte sa na to, že loďostop je POMALÝ spôsob dopravy bez možnosti určenia dátumu a času príjazdu do cieľa. Neexistuje presný cestovný poriadok, nikto vám nezaručí, že plavba z N. Zélandu na Fiji potrvá len týždeň. Aby bolo jasné, celý čas sa bavíme o plachetniciach, nie o motorových jachtách. A plachetnica je závislá na smere a rýchlosti vetrov, morských prúdov atď. Pokiaľ teda plánujete cestovanie s konkrétnym časovým rozvrhom kde chcete byť a kedy, tento spôsob cestovania vám veľmi vyhovovať nebude. Výhodou je ale opäť zážitok a sloboda, akú nenájdete nikde inde. A v tomto prípade aj cesta môže byť cieľom.

Príprava: Ísť na loď plachtiť sa nedá tak narýchlo, bezmyšlienkovite alebo bez prípravy, ako si mnohí myslia. Samozrejme, nikto od vás neočakáva ovládanie morzeovky, vlajkovej abecedy, uzlov, pravidiel námornej navigácie či prácu so sextantom. Ale očakáva sa aspoň priemerná zručnosť v rôznych veciach (laicky povedané aby daný človek nemal tuleniu chorobu), aktívny prístup a spoľahlivosť. Znalosť iného ako svojho materinského jazyka je samozrejmosť, nemusí byť ale plynulá. Platí, že čím viac, tým lepšie, obzvlášť jazyky, ktorými sa hovorí v miestach, kam sa chystáte (teda napr. francúzština ak pôjdete smerom Fr. Polynézia a pod). Je dobré mať všetky náležitosti vyriešené, mať cestovné poistenie a samozrejme si prípadne vybaviť víza vopred. To, aké víza do ktorej krajiny ktorý človek potrebuje, si musí každý zistiť a vybaviť vopred sám. Toto NIE JE zodpovednosť kapitána/majiteľa lode. Avšak kapitán lode je za vás ako člena posádky zodpovedný a často sa to rieši tak, že všetky dôležité doklady, dokumenty a pasy posádky sú v jednom obale u neho.

Je dobré, ak máte kvalitnú nepremokavú vetrovku, na lodi sa zíde aj v trópoch. Darmo svieti slnko a vzduch je teplý, keď fúka a prší a ešte do vás udierajú spŕšky slanej vody, tak sa začnete klepať zimou veľmi rýchlo.

Obuv vhodná na palubu lode, teda žiadne sandálky alebo pohorky. Mne sa napríklad osvedčili Teva Omnium. Sú vzdušné, dobré na chodenie po asfalte, pláži, po koraloch alebo aj v divokej tropickej vegetácii, nevadí im slaná voda, dajú sa rýchlo vypláchnuť od piesku, rýchlo schnú… A majú pevnú špičku, čo je dôležité na palube lode, kde každú chvíľu zakopnete o rôzne súčasti lode.

Aspoň jednu čelovku, ideálne s možnosťou stlmenia intenzity, úplne najideálnejšie ak má aj červené svetlo. Batérie mať do nej samozrejme dobíjacie a mať aj náhradné.

Zvyšok vám povie jachtár, prípadne zabezpečí. Povinné veci ako záchranná vesta atď je vecou majiteľa lode. Rovnako ako poriadna inštruktáž.

Správanie: Možno si poviete – načo to sem ťahá? Mám na to samozrejme dobrý dôvod.

1. Je dobré si s majiteľom lode stráviť pred plavbou čo možno najviac času a diskutovať o všetkom možnom. Nielen o tom, kam idete a čo tam chcete, ale aj o veciach nesúvisiacich, od politiky, až po názory na nesmrteľnosť chrústa. Takto ľahko a zavčasu môžete zistiť, že síce ponuka lákavá na prvý pohľad je pre vás neprijateľná, lebo majiteľ lode fajčí (a vy to bytostne neznášate), má vyhranené názory na to či ono a vzhľadom na vaše úplne odlišné videnie sveta by veľmi rýchlo došlo ku konfliktu. Paluba lode je zákerný ekosystém, ponorková choroba dokáže neskutočné veci. A verte, nestačí byť „splachovací“.

2. Zodpovednosť a pravidlá. Loď je prostredie samo osebe, v princípe platí, že akonáhle opustíte teritoriálne vody akéhokoľvek štátu, je slovo kapitána zákonom. Áno, kapitán (prípadne majiteľ lode) je božstvo, ktorému sa neodvráva a neodpiera. Na lodi neplatí demokracia alebo anarchia. Na lodi je bezpečnosť prvoradá, preto ak kapitán zavelí, že treba okamžite stiahnuť plachty, tak sa idú okamžite zhadzovať plachty a nediskutuje sa, prečo. Vám sa môže zdať, že je to zbytočné, ale verte, že skúsený jachtár sa pozrie na nebo, mraky a vlny a vie, že je lepšie zhodiť alebo zrefovať plachty práve teraz, keď je zdanlivo božský kľud, než o dve minúty neskôr, keď príde náhly poryv vetra a plachtu potrhá. Pokiaľ ste človek, ktorý veľmi neuznáva alebo nerešpektuje autority (mnohí cestujú aj práve preto), tak je dobré zvážiť, či systém „drž hubu a krok a sprav, čo ti poviem“ ste naozaj schopný (a ochotný) zvládnuť.

Život na lodi:

Ako člen posádky sa AKTÍVNE podieľate na plavbe a fungovaní lode, nie ste iba platiaci divák a všetko oddrie kapitán či niekto iný. To znamená, že sa prirodzene očakáva, že priložíte ruku k dielu, budete sa striedať pri kormidle, na stráži, naučíte sa viazať uzly (aspoň tie najzákladnejšie), upracete, navaríte.. A že ak to bude treba, tak vás kapitán kedykoľvek vytrhne zo spánku a budete musieť ihneď vybehnúť na palubu a rýchlo riešiť nejakú vec alebo problém. Počasie a oceán nebude čakať, kým sa doružova vyspíte. Samozrejme úroveň a intenzita spolupráce alebo objemy práce sa líšia od modernosti (či nemodernosti) lode a od dohody, ktorú s kapitánom/majiteľom uzavriete pred vyplávaním. Je dobré sa spýtať na VŠETKO možné aj nemožné, čo vám len napadne a bezpodmienečne nutné si dôležité veci ujasniť vopred, než riešiť konflikt alebo nedorozumenie na lodi na otvorenom mori, odkiaľ niet úniku.

S tým súvisí aj to, že je dobré mať so sebou lieky na morskú chorobu. Odpísaný člen posádky na lodi, o ktorého sa treba starať alebo ktorý iba zavadzia, je horšia príťaž, ako roztrhnutá plachta. Samozrejme nikto nemôže za to, že ho morská choroba viac či menej zasiahne, ale to minimum pre to spraviť musíte. Je dobré si liek vyskúšať vopred, ktorý zaberá. Majiteľ lode môže mať niečo na palube, ale aj nemusí. Nespoliehajte sa na to! (z najbežnejších spomeniem napríklad Dramamine, Stugeron, Kwells).

A čo za to?

Ak ste dočítali až sem a zistili, čo všetko vlastne musíte spraviť, spĺňať alebo podstúpiť, tak vedzte, že to NAOZAJ za to stojí. V závislosti od času, smeru a programu plavby a rozpočtu je možné, že uvidíte a navštívite miesta, ktoré nemá šancu inak vidieť či navštíviť 99.9999% všetkých cestovateľov. A tie čtyri deviatky za desatinnou čiarkou myslím seriózne.

Taktiež samotná plavba je často zážitkom. Veľkým plusom je ozajstný pocit slobody. Netlačí vás čas, plavby sa riešia len podľa toho kedy a kam sa dohodnete, že poplávete – a samozrejme pokiaľ to počasie povolí. Priestor na meditáciu, rozjímanie, odtrhnutie sa od civilizácie a jej problémov či ruchu. Len vy, obloha nad vami s hviezdami tak jasnými, aké ste možno nikdy z pevniny nevideli a nekonečné obzory okolo. K tomu naozaj divoká príroda a miesta, kde čas alebo šaty strácajú akýkoľvek zmysel.

Niekedy sa to ale môže zvrtnúť a vy zistíte, že to pre vás nie je, alebo kvôli rôznym problémom či nedorozumeniu bude plavba utrpením. Preto som vyššie zdôraznil, že dobrá príprava, vydiskutovať si s majiteľom lode všetko a trochu sa s ním zblížiť ešte pred plavbou, je naozaj dôležité. Ušetríte sebe a aj jemu kopec zbytočných nepríjemností.

Stručný zoznam miest, ktoré som ja takto navštívil a ktoré drvivá väčšina ľudí nenavštívi inak, ako podobným spôsobom:

Pitcairn – jeden za najodľahlejších, trvale obývaných ostrovov. Uprostred Pacifiku, populácia cca 50-70. Pravidelná doprava je tam len sporadicky zásobovacou loďou, čo nie je vhodné pre zmysluplné cestovanie.

Niue – zaujímavý ostrov so spústou prírodných jazierok, jaskýň, polojaskýň, divokou prírodou a takmer neskazený turizmom. Má síce letisko, občas tam príde zásobovacia loď, ale opäť je to buď drahé, alebo nezaujímavé.

Tonga – kráľovstvo, ktoré tvoria tisíce ostrovčekov, zálivov, lagún, ľudoprázdnych pláží a plážičiek, plytkých vôd, útesových jaskýň a bujnej vegetácie. Banány, papája, mago a taro často voľne a zadarmo – stačí si nabrať.

Fiji – takmer skoro to isté, ako Tonga, len je tam viac ľudí a signál na mobilný telefón s internetom je prevapujúco aj tam, kde by ste ho nečakali. Príroda a ľudia skvelí, oplatí sa ísť mimo bežné miesta z turistických letákov.

Cookove ostrovy – Suwarrow. Odľahlý atol, prístup LEN súkromnými plachetnicami. Žiadna kyvadlová doprava. Doslova raj na Zemi, ale preto je to chránená rezervácia a platia tam určité pravidlá.

Vanuatu – ostrovy s pôvodnými obyvateľmi, divoké a necivilizované, aktívne sopky.

Francúzska Polynézia – škoda hovoriť, treba vidieť a zažiť. Fr. Polynézia navštívená loďou je všetko, len nie Tahiti alebo Bora Bora. Tahiti je ľuďmi preplnené hlučné veľkomesto, Bora Bora je destinácia prechválená cestovkami a propagandou, žiadna sláva.