Nikdy som politike neholdoval, aj keď chápal, že niektoré politické rozhodnutia nemusia byť práve najpríjemnejšie, ale dianie v tejto oblasti ma deň za dňom utvrdzuje v tom, že je to stále väčšia a väčšia špina a hnus. Posledný vývoj, a najmä rozhodnutie nemeckej kancelárky Merkelovej mi však už vzbúrilo žlč.

Madam M. vytvorila šmahom ruky situáciu, na ktorú bude doplácať celá Európa, ak nie rovno celý svet dlhé roky! Už krátko po vyhlásení tohoto kontroverzného rozhodnutia (kto to náhodou ešte nevie, tak že Nemecko sa do roku 2022 úplne vzdá jadrovej energie) stúpla cena elektriny o vysoké percentá! (Čítajte TU)

foto / zdroj Autor: SITA,  AP

Sympatizujem s názormi, ktoré sú ústretové voči životnému prostrediu a berú na zreteľ budúcnosť. Toto rozhodnutie je však úplne kontraproduktívne. Snaha zapáčiť sa voličom a vyzerať moderne a pokrokovo spôsobí paradoxne miliónové až miliardové škody na ekonomike, prírode a budúcich generáciách.

Súčasná situácia:

Nemecko – jadro vyrába zhruba štvrtinu EE (elektrickej energie). Fosílie – 65 percent.

Slovensko – jadro vyrába dve tretiny EE. Fosílie – 25 percent.

Česko – jadro vyrába necelých 10 percent EE, drvivá väčšina zvyšku (až 80 perc.)pripadá na fosílie.

Dopady na životné prostredie: Tu sa bohužiaľ nemôže rozdeľovať dopad podľa hraníc, pretože biosféra hranice nepozná. Vietor ani rieka sa na hraniciach žiadneho štátu s inou krajinou nezastaví ani neotočí späť. Fosílie v EU vyrábajú necelé dve tretiny EE, jadro niečo vyše pätiny. Zvyšok pripadá na vodné elektrárne a alternatívy. Kvôli celosvetovým problémom s CO2 sa vymyslel systém emisných kvót a veselo sa s nimi obchoduje.

Jadrová energetika CO2 neprodukuje (ak si odmyslíme nejakú tú spálenú naftu pri doprave paliva), ani žiadne iné jedy vypúšťané do ovzdušia či vody. Ale je tu iný faktor – vyhorené jadrové palivo, ktoré sa stáva jadrovým odpadom – JO, ktoré je jadrom problému a ktoré všetci tí protijadrováci tak s radosťou používajú ako svoju hlavnú zbraň. Prečo? No lebo je vraj nebezpečné a zatiaľ sa s ním nedá nič robiť, len sa skladuje.

To je jedna strana mince, ale akosi už zabudli vysvetliť, čo v tomto prípade znamená pojem „nebezpečné“!

Rádioaktivita je sama o sebe nebezpečná ľudskému zdraviu. To vie už pomaly aj každý školák. Čo to však naozaj znamená, akú dávku a za akých podmienok musí človek do seba dostať aby to vyvolalo problémy alebo následky, to už vie málokto. Všetci žijeme v prostredí s väčšou či menšou mierou úrovne rádioaktivity „pozadia“. Inými slovami, celý svet okolo nás je rádioaktívny. Je to však nepatrné a naše telá sú na to zvyknuté. Dokážu sa vysporiadať aj s pomerne vysokým zvýšením. Pri veľmi vysokých dávkach nastáva situácia, keď sa začnú objavovať následky – podľa úrovne a typu radiácie rôzne silné, rôzne opozdene. Aká situácia musí nastať, aby došlo k takému ohrozeniu zdravia či života? Poviem to rovno – takmer nemožná. Spočítajte všetky obete mierového využitia jadra od počiatku éry využívania atómu a porovnajte s každoročnou štatistikou obetí… napr. fajčenia. Priepastné. Napriek tomu sú cigarety štátom podporovaný (a chcený) produkt, prináša do pokladnice obrovské príjmy. Tak prečo sa bojíme strašiaka, ktorý vlastne ani neexistuje???

tabulka zdroj: xkcd

Nechajme stranou teórie a hypotézy, vráťme sa k odpadu. Keďže bezprostredná blízkosť človeka, prípadne fyzický kontakt s JO je životu či zdraviu vysoko nebezpečný, patrične sa s ním aj zaobchádza. A to je presne ono!!! Jeho nebezpečenstvo rapídne klesá v dôsledku spôsobu manipulácie a pravidiel s ním. Neexistuje na svete iný materiál, s ktorým by sa zaobchádzalo s väčšou pozornosťou, starostlivosťou a pod väčším dohľadom! (Zabudnite prosím na výnimky z minulosti, keď niekto sypal JO do mora a pod.)

Niekto namietne – dá sa zneužiť na vojenské účely! Nedá. Ani vrchovato naplnený reaktor v elektrárni čerstvým palivom neobsahuje dostatok štiepneho materiálu v dostatočne malom objeme na dosiahnutie kritického množstva. (Mimochodom, ani v Černobyle nedošlo k explózii jadrového paliva.) A chcem vidieť toho čarodejníka, ktorý by ukradol stovky až tisíce ton jadrového odpadu (nepozorovane!) a skúsil z toho vyprodukovať jedinú bombu. Môžem vás uistiť, že toto žiadna sebeväčšia teroristická organizácia nemá šancu zvládnuť. Vytvorenie jedinej atómovej bomby je tak sofistikovaný, zložitý a náročný proces aj z kvalitného obohateného zdrojového materiálu, že to nezvládajú ani pomerne bohaté krajiny, nieto ešte skupinky nejakých smiešnych fanatikov!

foto zdroj treehugger

JO má našťastie veľký potenciál, o ktorom už ale mnohí nechcú počuť, prípadne to zámerne zamlčujú – budúcu využiteľnosť. Podotýkam REÁLNU! Vedecký vývoj v JE ide vpred a už dnes sú k dispozícii technológie a reaktory, pracujúce s dnešným jadrovým „odpadom“. A situácia sa v tomto ohľade bude už len zlepšovať. Napriek tomu organizácie ako Greenpeace a niektorí politici (vrátane madam M.) nás strašia imaginárnym bubákom – ČO KEĎ…!!! Áno, čo keď to buchne (šanca je 1:miliarde), čo keď dôjde k úniku radiácie, čo keď to či ono a donekonečna. Strach vyfabrikovaný na základe tajomna a niečoho neznámeho je kurevsky silný faktor. Ale je odôvodnený?? Reálny každodenný život nie je o tom, čo keď, ale čo sa deje naozaj!!! Nikto predsa nezostane doma, lebo „čo keď sa zabijem v aute“… Pritom automobilová doprava nepatrí k bezpečným ani zďaleka. A v tomto ohľade, či sa to niekomu páči alebo nie, je JE tým najmenším zlom, pri zvážení všetkých pre a proti tou najlepšou voľbou spomedzi všetkých súčasne dostupných. Je najbezpečnejšia (vysvetľovať to tu detailne nebudem, stačí sa pozrieť TU na primitívne čísla, nazývané štatistika), jednoducho regulovateľná podľa potrieb a v zmysle dopadov na ŽP aj najčistejšou.

Ach áno, ešte som sa nezmienil o ďalšej, neoddiskutovateľne pozitívnej stránke JE: Zdravie. Že nezmysel? Ale veď pokrok v nukleárnej medicíne, zachraňujúci stovky a tisíce životov je priamo zviazaný s jadrovou energetikou ako takou. Čo myslíte, kde vznikajú všetky tie objavy, kvantá rádioizotopov a postupy používané v tejto medicíne? Na poli? V maštali?

Merkelová rozhodla že zatvorí JE a nahradí fosíliami!!! Citujem: „Koalícia sa tiež dohodla na urýchlení výstavby nových elektrární na fosílne palivá…“ No to sme dobačovali…

Alternatívy? Prakticky Žiadne.

Ani celé km2 polí osadené Veternými Elektrárňami – VeE alebo Solárnymi Elektrárňami – SE nemajú šancu vykryť stratu uzatvorených JE z jediného, a pritom dostatočne pádneho, dôvodu. Sú neregulovateľné. Vietor ani Slnko nebudú fúkať a svietiť vtedy, keď to práve potrebujeme my. O uložení obrovských kvánt v nevhodnom čase vyrobenej EE na neskoršiu spotrebu ani neuvažujte a o nejakom využívaní SE vo väčšom meradle v našich zemepisných šírkach je tiež škoda uvažovať. Toľko svitu tu jednoducho nie je, aby sa to ekonomicky oplatilo.

foto zdroj theenergyresources

Biomasy? Zdrojov tohoto „paliva“ nie je ani zďaleka toľko, aby sa v dohľadnom čase podarilo postaviť dostatočný počet elektrární. Nehovoriac o jeho doprave, účinnosti… A ekonomike prevádzky, samozrejme. Geotermálne Elektrárne – GE? Na území EU len v mizivom meradle, možno skôr na ukážku a pre turistov, ako na produkciu rozumného množstva EE.

Hydroelektrárne – HE? Paradoxne spôsobujú ďaleko väčší negatívny dopad na zasiahnuté územie (prehradenie vodných tokov, regulácia toku, zaplavovanie rozsiahlych území, obrovské dopady na faunu žijúcu na postihnutých územiach a vodných tokoch…) ako postavenie jednej JE. Nehovoriac o tom, že jedna JE na území niekoľkých stovák m2 vyprodukuje viac EE, ako HE, ktorá na porovnateľný výkon potrebuje niekoľko desiatok km2!

Takže sme zase tam, kde sme boli nedávno a kde nechceme byť – fosílie, neobnoviteľný zdroj a produkujeme kvantá CO2.

Propagujeme elektromobily – EM ako víziu čistej budúcnosti. Pointa je síce fajn, ale len do momentu, kým si uvedomíme všetky súvislosti. Hlavným argumentom pre EM je ich „čistá“ prevádzka. Nikto z propagátorov ale už nehovorí o tom, koľko CO2 sa vypustí do ovzdušia v elektrárňach (zväčša na fosílne palivá), kým do EM dostanete 1kWh. Ak bude trend pokračovať týmto smerom, budeme mať plné cesty „čistých“ EM, cucajúcich spústu EE, zatvorené všetky JE a kopec elektrární na fosílie, pľujúcich do ovzdušia ešte väčšie kvantá CO2 ako dnes.

Poďme si to zhrnúť. Realita plus smer vývoja.

Ak by toto rozhodnutie padlo v Čechách (10% EE z JE), ešte by som to bral. Ale Nemecko musí nahradiť 25% a navyše ako krajina so silnou ekonomickou a politickou pozíciou má veľký vplyv. Nechcem si predstaviť tie následky, ak podobné rozhodnutie pod tlakom tohoto vplyvu budú chcieť kopírovať naši politici. 63% straty produkcie EE nenahradíte za krátky čas NIČÍM! Ani fosíliami.

Nahradiť JE fosíliami (o obnoviteľných zdrojoch EE typu VE, SE, GE apod. fakt neuvažujte, ako plnohodnotná náhrada JE je to nezmysel), znamená zároveň prudký nárast produkcie CO2.

Autá na fosílne palivá nahradíme EM.

Dnes v priemernom aute spálime liter nafty na 20-25 km. Na liter nafty moderný generátor vyprodukuje asi 2-3kWh EE, kým sa tá dostane do batérie EM, zostane jej zhruba polovica, možno o kúštik viac. Koľko prejde EM na 1,5 kWh? Približne 10km!! Skvelá účinnosť, všakže? Ak sa vám tieto počty nezdajú, sadnite si za net sami a hľadajte príslušné charakteristiky a čísla. Účinnosť motorov, generátorov, straty pri prenosoch a prevodoch EE atď. So zanedbateľnou odchýlkou dôjdete k zhruba rovnakému výsledku. (A verte že viem o čom píšem, venujem sa tomu už pár mesiacov intenzívne…)

Nepočítam kopec podružných vecí a novej infraštruktúry, ktoré v prípade EM potrebujete vybudovať nanovo: kilometre a tony káblov, transformátory, kopec nabíjacích staníc každých pár km, batérie…

Ozaj, batérie. Boľavé miesto a hlavná brzda masovejšieho použitia EM. Motor bežného auta je zrelý na úplnú výmenu alebo recykláciu po niekoľkých stovák tisícoch km. Inými slovami, pri bežnom používaní po dlhých rokoch. kľudne aj 20-tich či viac, ak jazdíte šetrne a o auto sa staráte. Batéria? Jej životnosť je rovnako žalostná ako množstvo energie, ktoré do nej môžete naládovať, dnešným EM poskytuje biedny dojazd. Niekoľko sto cyklov a môžete ju vyhodiť. Najneskôr do piatich rokov je z nej iba kus neužitočného závažia. Cena? Závratná. Recyklovateľnosť? Problematická. Obsahuje množstvo rôznych druhov materiálov, plastov, kovov, chemikálií, často zmiešaných alebo spečených navzájom do seba tak, že ich oddelenie a znovuvyužitie je dnes aj v blízkej budúcnosti ekonomicky mimo realitu. Taktiež preto, lebo každý výrobca EM montuje do toho svojho EM iný typ batérie a je prakticky nemožné vytvoriť jednoduchý, účinný a zároveň ekonomicky prijateľný proces recyklácie niekoľkých desiatok druhov rôznych batérií zároveň.

foto zdroj electrocar

Aj pri nepravdepodobne rýchlom vývoji technológie batérií (buďme optimisti) je tu ďalší vážny problém – doba nabíjania. EM má v súčasnosti batérie medzi 10-25kWh. V budúcnosti sa to bude samozrejme zvyšovať. A teraz si predstavte elektrické alternatívy k benzínkam. Príde tam 5 EM. Ak sa všetky napoja do nabíjania a doba nabíjania (priemerne) 20 kWh batérie bude hodina, máme okamžitý príkon takejto stanice 100 kW!! Pri 240V systéme to znamená viac ako 400A ! Nechcite vedieť, aký hrubý kábel a ďalšie nutné príslušenstvo je potrebné na takýto prúd. O tom, že hodina čakania na nabitie je priveľa (oproti 3-5 minútam natankovania aj so zaplatením) a dojazd EM je a ešte dlho bude hlboko pod dnešnými autami. Ak aj skrátime čas nabíjania 5x na stále nie veľmi akceptovateľných 12 minút, vzrastie príkon taktiež 5-násobne na neskutočných 2000A. Takýto prúd sa používa v peciach na tavenie hliníka. Vybudovanie nabíjacích staníc s takouto elektrickou kapacitou vo väčších počtoch je nereálne.

(Kdesi som videl koncept vymeniteľnej batérie. No áno. Ale to by všetky EM museli používať rovnaký typ batérie, „výmenná stanica“ by ich musela mať dosť veľa kusov naviac a aj tak by to neodstránilo problém s obrovským príkonom. Navyše, vymeniť alebo nabiť niekoľkostokilovú batériu aj pri ideálnych podmienkach a rozšírení nebude ešte dlho dvoj-troj minútová rutina.)

Pod vplyvom „zelenej“ propagandy sa budú ľudia zbavovať benzínových a naftových áut, zatvárať JE a nahradzovať ich fosílnymi elektrárňami a jazdiť na EM. Nafta (a ostatné fosílie) teda nepotečie do nádrží automobilov, ale najprv sa spáli v generátore elektrárne, premení na paru, potom sa s veľkými stratami prenesie na desiatky až stovky kilometrov, prejde rôznymi transformátormi aby napokon z vyrobených 2-3 kWh EE skončila v batérii EM (alebo v našich zásuvkách) jedna.

Krásne vzletné slová o čistejšom ovzduší, svete bez „nebezpečnej“ jadrovej energetiky, využívaní obnoviteľných zdrojov EE sľubujú v podstate nesplniteľné – narážajú na realitu. A tú vám ani p. Merkelová, ani Greenpeace a podobní aktivisti neprezradia ani pod hrozbou mučenia.

Dokonca ani to, ako bez JE zabezpečí kontinuálny nárast spotreby EE bez ešte horších dopadov na životné prostredie, ako v súčasnosti. Ale možno sa mýlim a p. Merkelová má tajnú zbraň – spôsob ako donútiť vietor fúkať presne tam, kde postaví VE a tak veľa, ako to bude treba. Čo myslíte?

obr. zdroj bama287