V poslednom období čoraz viac Elona Muska a jeho vesmírnu spoločnosť SpaceX dostáva do popredia myšlienka, ktorá oslovuje milujúcich sci-fi fanúšikov i laickú verejnosť: osídlenie Marsu. Musk úspešne premenil tento koncept z vedeckej fikcie na technickú misiu, ktorá ovplyvňuje mnohe rozhodnutia SpaceX – od vývoja megarakety Starship a jej masovej produkcie, až po dlhodobé investície do infraštruktúry.

Ako človek, ktorý obdivuje vedecký pokrok, technologickú a vizionársku odvahu, nepíšem tieto riadky ako skeptik alebo zatrpknutý kritik. Píšem ich ako realista, ktorý vie rozlišiť medzi snom a fyzikou. Medzi túžbou a biológiou. Medzi inžinierstvom a človekom.

Podľa Muskovej predstavy by sa v nasledujúcich desaťročiach mala na Marse vybudovať trvalo obývaná kolónia, ktorá by v konečnom dôsledku mala obsahovať stovky tisíc až milióny ľudí. Ich cieľom by malo byť vytvorenie sebestačnej civilizácie, ktorá prežije aj v prípade globálnej katastrofy na Zemi. Propagačné vizualizácie ukazujú mestá pod sklenenými kupolami, zelené polia v hydroponických farmách, čisté technológie, autonómne robotické systémy a terraformáciu.

Ale ako sa hovorí: Papier znesie všetko.

Mars je zo Zeme vzdialený v priemere 225 mil. kilometrov a obieha po eliptickej dráhe, čo značne komplikuje pravidelnú dopravu. Ale vzdialenosť je najmenší z problémov.

1. Atmosféra

Marsovská atmosféra je tvorená prevažne oxidom uhličitým, s tlakom iba 0,6 % pozemského. Znamená to, že na povrchu Marsu by voda okamžite vrela alebo sublimovala. Človek by bez skafandra zomrel v priebehu sekúnd.

2. Magnetické pole

Mars nemá globálne magnetické pole, len slabé lokálne anomálie a toto je kľúčový (a neriešiteľný) problém. Zemské magnetické pole nás chráni pred slnečným vetrom a kozmickým žiarením. Marsovský povrch je teda neustále bombardovaný radiáciou a vďaka neexistencii magnetického poľa je aj veľmi riedka atmosféra odnášaná preč.

3. Teplota

Mars má priemernú povrchovú teplotu okolo -60 °C, s extrémami až pod -120 °C v noci. A cez deň v lete teploty len zriedka prekročia bod mrazu.

4. Gravitácia

Marsovská gravitácia je iba 38 % pozemskej. Dlhodobý vplyv tak nízkej gravitácie na ľudské telo nie je úplne známy, ale z dlhodobých pobytov kozmonautov na vesmírnych staniciach existujú dôkazy, že nižšia gravitácia preukázateľne spôsobuje stratu hustoty kostí, problémy s obehovou sústavou a reprodukciou.

Zriadenie kolónie v takomto prostredí by znamenalo:

• Žiť v hermeticky uzavretých habitatoch (doslova kobkách) pod povrchom. A čím hlbšie, tým lepšie.
• Vyriešiť dokonalú recykláciu vody, vzduchu a živín. To sa nedarí ani dnes po desiatkach rokoch výzkumu v projekte Biosféra 2 s takmer neobmedzenou technickou a materiálovou podporou. V prostredí Marsu, s veľmi limitovaným prístupom a prísunom surovín, materiálov, náhradných dielov a prakticky nulovou šancou na záchranu v prípade havárie, je to nezmysel.
• Chodiť von len v skafandri a aj to len obmedzene (kvôli údržbe a opotrebovaniu drahých skafandrov).
• Byť neustále ohrozovaný radiáciou a prachom (marsovský regolit je ostrý a toxický).
• Zvládnuť psychickú izoláciu, nedostatok priestoru, svetla, zmyslových podnetov.

Hoci Musk tvrdí, že Starship má znížiť cenu dopravy a umožniť masovú kolonizáciu, realita je iná. Spomína sa aj možnosť vesmírnej turistiky, ktorá síce môže priniesť určité príjmy, ale v porovnaní s nákladmi na vybudovanie a udržiavanie trvalo obývateľných habitatov je to len kvapka v oceáne. Turistická návšteva nie je to isté ako život v extrémnych podmienkach s permanentnou logistickou a technickou záťažou.

• Pre koho by sa budovalo? Kto zaplatí pobyt, dopravu, výbavu, životné systémy?
• Kto tam pôjde? Koľko ľudí sa skutočne dobrovoľne vzdá slobody, vzduchu, prírody, oblohy aby žili v podmienkach horších a nebezpečnejších, než majú väzni a baníci dohromady?
• Kto tam zostane? Žiť ako krtko v katakombách bez možnosti východu na prechádzku? Bez rodiny, bez domova?
• A čo výnos? Mars zatiaľ neponúka žiaden surovinový ani trhový potenciál, ktorý by ospravedlnil stámiliardové investície.

Tvrdenie, že „vybudujeme mestá a trhy vzniknú“ je ako keby si staval letisko uprostred Sahary v nádeji, že raz priletia lietadlá.

Kolonizácia Marsu nie je len o materiáli a energiách. Je aj o biológii, ktorá neodpúšťa chyby.

• Radiácia poškdzuje DNA, znižuje imunitu, spôsobuje rakovinu.
• Gravitácia nižšia než na čo je ľudské telo stavané a zvyknuté od počiatku existencie degraduje kosti, svaly, obehový systém.
• Izolácia môže viesť k psychickým kolapsom, depresii, samovraždám.
• Riziko vzniku nových patogénov v uzavretom ekosystéme.
• Možnosť ich zanesenia naspäť na Zem, kde by mohli spôsobiť globálnu katastrofu.
• Je veľmi pravdepodobné, že ten, kto rad odíde žiť na Mars, sa už nebude nikdy môcť vrátiť na Zem. Prípadne mu to z rôznych (bezpečnostných) dôvodov nebude umožnené.

Obdivujem Muska. Je to moderný Prometeus, ktorý prináša oheň nových technológií. Ale oheň nerobí jar.

Mars nie je ľudské miesto, nie je to druhá Zem. Je to nepriateľ v podobe planéty. To je fyzikálna a biologická realita. Masové osídlenie Marsu je romantický mýtus, ktorý ignoruje limity tela, psychiky, fyziky, ekosystému aj ekonomiky.

A ak nie je dopyt, nie je ani trh. A bez trhu nie je potrebné vyrábať tisíce Starship ročne, ako to Musk plánuje. Technologicky možno áno, ale rovnako ako nikto nepôjde natrvalo žiť do Antarktídy len preto, že mu niekto ponúkne dopravu zdarma, tak ani Mars nebude obývaný len preto, že tam vieme doletieť.

Ak chceme zachrániť ľudský život, nezačnime útokom na Mars. Začnime tu. Na Zemi. Lebo taký svet ako Zem zatiaľ nemáme – a ešte dlho mať nebudeme.