Od začiatku plnej invázie Ruska na Ukrajinu ubehli viac ako tri roky. Dnes už nejde len o boje na fronte, ale o komplexný stret dvoch svetov: technokratickej odvahy a centralizovaného imperiálneho myslenia. Tento článok zhŕňa prehľadne v grafoch aj slovne najdôležitejšie aspekty vojnového konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Obrázok, kam to pre ktorú s týchto bojujúcich strán speje, si každý inteligentný človek spraví sám.

1. Územné zisky Ruska od začiatku invázie

Graf ukazuje prudký nárast ovládaného územia v prvých mesiacoch invázie, nasledovaný ukrajinskou protiofenzívou a následným dlhodobým takpovediac patom s minimálnymi prírastkami na ruskej strane.

Ziskané územie za 3 roky: ~37 200 km² (cca 6,2 % Ukrajiny)

Tento vývoj presne vystihuje, ako sa z rýchlej invázie stal vlečúci sa opotrebovací konflikt, kde Rusko síce získava územie, ale za cenu extrémnych strát (ukázané v ďalšom grafe) a bez strategického zlomu.

2. Straty na životoch

Porovnanie kumulatívnych strát na životoch ukazuje, že Rusko utrpelo výrazne vyššie straty, čo zodpovedá jeho agresívnemu štýlu vedenia vojny a taktike „mlynčekov na ľudí“.

• Rusko: viac ako 1 mil. padlých a zranených. Z tých zranených je veľká väčšina neschopných nielen návratu na frontu, ale ani fungovať ako plnohodnotný človek po zvyšok života.
• Ukrajina: odhady hovoria o 400 000+, väčšinou obrancovia a väčšinou sú to ranení, ktorí sú často pomerne rýchlo a kvalitne ošetrení a majú veľké percento návratu do viac-menej plnohodnotného života.

Z grafu jasne vidno, že Rusko má trvalo vyššie straty, najmä od polovice 2022, keď sa začala systematickejšia obrana Ukrajiny a prístup presných zbraní zo Západu. Trend je naviac pre RF nepriaznivý, straty stúpajú.

3. Straty vojenskej techniky

Aj napriek tomu, že Rusko disponuje najväčšími vojenskými skladmi v Európe, stráca techniku alarmujúcim tempom.

• Rusko stratilo cez 60 % svojich aktívnych zbraňových systémov (vrátane tankov, obrnených vozidiel, diel, vrtuľníkov a dronov). Náhrada za nové, modernejšie je buď žiadna, alebo minimálna (dovoz, nie vlastná výroba).
• Ukrajina stratila takmer celú svoju pôvodnú výzbroj, ale nahradila ju modernou zo Západu.

V grafe vidno aj percentuálny index, kde je jasné, aký podiel z celkovej zásoby stratila každá strana. Opäť extrémne v neprospech RF.

4. Ekonomický vývoj

Rusko:

• Prudký pokles ekonomického indexu z 100 na ~35 v priebehu 3 rokov.
• Ekonomické rezervy sú prakticky vyčerpané – Fond národného bohatstva stratil cca 2/3 svojej pôvodnej hodnoty. Rusko tak nemá dostatočnú rezervu na ďalšie rozsiahle vojenské alebo ekonomické výpadky bez navýšenia dlhu, drastických škrtoch alebo výraznejšieho obmedzenia vojenskej rozpočtovej podpory.
• Nástroje centrálnej banky a intervencie na trhu strácajú účinnosť, zatiaľ čo výdavky na vojnu prudko rastú. Tieto výdavky sa navyše nijako nepodieľajú na ekonomike, lebo sú premenené na muníciu a zbrane, prakticky okamžite zničené na fronte. A teda natrvalo stratené.
• Prechod na vojnovú ekonomiku: zbrojenie, inflácia, rastúce dane a závislosť na Číne
• Milióny mužov stratili život, boli mobilizovaní alebo ušli z krajiny, odlev mozgov a odborníkov → technologická stagnácia.
• Závislosť na šedej ekonomike (Irán, Severná Kórea).
• Pokles kúpyschopnosti obyvateľstva → domáci trh je prakticky mŕtvy.

Ukrajina:

• Kolaps ekonomiky v prvých mesiacoch invázie (pád na ~30), následne stabilizácia pomocou EÚ, USA a MMF
• Digitalizácia, zefektívnenie služieb a obnova exportu obilia viedli k pomalému rastu.
• Rozbieha vlastnú masovú výrobu dronov a ďalšieho vojenského materiálu, pomaly ale trvalo sa zbavuje závislosti na dodávkach zo Západu.
• V súčasnosti: ~75 % predvojnového stavu
• Napriek tomu, že Ukrajina je obeťou vojny, jej ekonomika sa mierne ale trvale zotavuje, zatiaľ čo ruská – ako agresor s „bohatstvom“ – dlhodobo eroduje zvnútra.

Vývoz: Rusko síce začalo na výrazne vyššej úrovni, ale prepadlo sa o viac než polovicu. Export síce pretrváva (vďaka rope, plynu a kovom), no je obmedzený sankciami a zníženými cenami.

Ukrajina po počiatočnom kolapse pomaly obnovuje export (obilie, železo, IT služby) a približuje sa k predvojnovým hodnotám.

5. Asymetria vo vedení vojny

Ukrajina prešla do precíznej vojny:

• Cielené útoky na strategické ciele (letiská, rafinérie, Kerčský most, obranné systémy), útoky a stratégia sú dlhodobo a veľmi starostlivo plánované.
• Vysoká efektivita: škody za miliardy dolárov a najmä na kľúčových miestach, spôsobené často len za niekoľko stotisíc. Civilné obete sú pri týchto útokoch prakticky žiadne alebo len minimálne. Tento nepomer je trvalý.

Rusko vedie vojnu klasickým „sovietskym“ štýlom:

• Masové ostreľovanie miest, slabá presnosť, zameranie na civilné ciele, deti, záchranné zložky. Snažia sa šíriť iba teror a strach, ale skutočný vojenský význam či zisk je minimálny až žiadny.
• Nízka efektivita a slabá morálka vojakov aj vlastných obyvateľov.

6. Nepomer v morálke, sebestatočnosti a medzinárodnej podpore

Ukrajina:

• Morálka obyvateľstva aj armády je vysoká a trvale sa drží.
• Vysoká miera sebaorganizácie, technická adaptácia a vynaliezavosť.
• Stabilná podpora zo Západu (USA, EÚ, Škandinávia, Kanada, Japonsko)

Rusko:

• Morálka klesá, narastá vnútorný tlak (Dagestan, Burjatsko, ekonomické rozdiely).
• Závislosť na Iráne, Severnej Kórei a Číne. Podpora z týchto krajín trvale klesá jednak v dôsledku silnejúcich sankcií a tlaku zahraničia na tieto štáty, ale aj v dôsledku nedôvery v úspech Ruska.
• Politická a ekonomická izolácia sa prehlbuje.

7. Dôvera a spoločenský aspekt

Rusko:

• Dôvera voči Rusku vo svete klesá na historické minimum
• Ukázalo sa ako nespoľahlivý a nečitateľný partner: znárodňovanie majetkov zahraničných spoločností, konfiškácia lietadiel, porušovanie či jednostranné odstupovanie od zmlúv
• Systematické lži, zločiny na civilistoch a vojnových zajatcoch úplne podkopali dôveru aj v rámci neutrálneho sveta

Ukrajina:

• Ukrajina si postupne buduje reputáciu dôveryhodného partnera
• Dodržiavanie pravidiel vedenia vojny, korektné správanie voči zajatcom, otvorená spolupráca so zahraničím
• Vnímanie Ukrajiny ako obete agresie z nej robí morálne dôveryhodný štát, ktorému svet chce pomôcť

8. Straty strategických cieľov

Počas celej vojny boli obe strany vystavené stratám na strategickej infraštruktúre – od mostov, elektrární, veliteľských centier až po zbrojárske továrne. Zatiaľ čo Ukrajina čelila závažným stratám najmä v prvých mesiacoch (vrátane okupácie Záporožskej jadrovej elektrárne), v posledných rokoch čoraz viac preberá iniciatívu.

• Ukrajinské dronové útoky opakovane zasiahli (a stále zasahujú) ruské letiská, rafinérie, radarové stanice a zbrojárske závody.
• V júni 2025 došlo k mimoriadne účinnému zásahu, pri ktorom bola zničená alebo vážne poškodená až jedna tretina ruskej flotily strategických lietadiel – vrátane bombardérov TU-95 a včasného varovania A-50.

Tento zásah predstavuje významný zlom, keďže narušil schopnosť Ruska viesť strategické letecké operácie na stovky kilometrov a znížil jeho schopnosť odstrašenia.

Záver

Z prehľadných grafov aj z komplexných ukazovateľov vyplýva, že Ukrajina a Rusko dnes stoja na úplne odlišných trajektóriách.

• Ukrajina napriek brutálnemu útoku nestratila tvár ani vôľu. Zachovala si územnú celistvosť v rozhodujúcich oblastiach, výrazne zmodernizovala výzbroj aj výcvik, stabilizovala ekonomiku a posilnila medzinárodnú dôveru. Aj v čase vojny hrá férovo a ukazuje, že sa dá brániť čestne, efektívne a múdro. Tempo straty ďalšieho územia trvale klesá a tieto straty sú navyše vykúpené neprimerane veľkými stratami na ruskej strane, čo robí z pokračovania konfliktu nezmysel v neprospech Ruskej federácie. Aj keby sa súčasný trend postupu udržal, Rusko by dobylo celú Ukrajinu za 30–35 rokov – za cenu, ktorú si nemôže dovoliť ani s pomocou svojich spojencov.
• Rusko sa prepadlo do vlastnej pasce. Jeho ekonomika je v stave umelej ventilácie, stratégia sa zmenila na sériu vyčerpávajúcich útokov bez zmyslu, dôvera zo zahraničia prakticky zanikla. Straty na životoch, technike a prestíži sú už dnes nezvratné a pokračovanie konfliktu už nedáva prakticky žiaden zmysel.

Najnovšie útoky Ukrajiny na ruské strategické ciele vrátane flotily bombardérov ukazujú, že aj menší a napadnutý štát dokáže zasadiť agresorovi citlivé a presné údery.

Otázka teda neznie, či Rusko „vyhrá“. Otázka znie: koľko ešte stratí, kým si prizná, že prehráva.

Zdroje:

Straty na živej sile – Wikipedia

Straty na živej sile a technike – Ruské MO cez Minfin

Straty na technike – dokumentácia kus po kuse na základe vizuálnych potvrdení

United24media

Militarnyi

Straty na technike a iné údaje, Meduza – otvorený ruský kanál informácií

Straty na technike a iné údaje, IISS – inštitúcia Military Balance

WarSpotting (online OSINT platforma)

GitHub projekt leeDrake5

Ekonomické správy – The Moscow Times / Medium

Ekonomické správy – Ministerstvo financií RF

Ekonomická analýza k 04/25, Stockholm Institute / Consilium.europa.eu

Ekonomická analýza 19.5.2025, Reuters / FT / TVP World

Bank of Russia cez ft.com, článok zo 6.6.2025

Nezávislí ruskí vojnoví blogeri a OSINT skupiny

Andrej Morozov („Murz“), Vojnový nacionalistický bloger, ktorý zverejnil, že ruské straty v Avdiivke dosiahli 16 000 mŕtvych, až kým na nátlak z ruskej strany príspevky stiahol. Neskôr spáchal samovraždu.

…a nespočet ďalších.

Práca so zdrojmi: Podrobná analýza a porovnávanie údajov a tvrdení z oboch strán. Ruské provládne zdroje prakticky vždy straty a škody zľahčujú alebo o nich mlčia, avšak občas musia s pravdou von. Mnohé (ruské) nezávislé a mimovládne zdroje, vojnoví blogeri a skupiny zverejňujú údaje a čísla, ktoré sa veľmi blížia tým overeným a zo „západu“ alebo od rôznych nezávislých zdrojov a skupín. Obzvlášť ekonomické ukazatele, dopady a čísla nie je možné nijako kamuflovať. Ruská spravodajská (propagandistická) mašinéria pracuje naplno, klame, zavádza a uvádza zámerne nepravdivé informácie, ale to sa väčšinou deje pre domáce publikum, ktoré má kvôli silnej cenzúre veľmi malú šancu tieto údaje overiť alebo odhaliť nezrovnalosti. Výhodou západnej slobodnej informačnej siete je najmä nezávislosť a veľmi malá až nepatrná možnosť manipulácie, cenzúry či uvádzania trvalých falošných údajov. Cenné sú najmä rôzne zdroje zvnútra RF nezávislé od vlády, často na prahu sledovania, lebo prinášajú extrémne hodnotné, ex-post overené informácie. CIT využíva satelitné obrázky, sociálne siete a vlastné zdroje vo vnútri armády – to všetko zverejňuje rastúcej medzinárodnej komunite.