Totalný úpadok a kolaps Ruska nie je otázkou budúcnosti. Nie je to ani hypotetické „či vôbec k tomu dôjde“. Už sa to deje. A jedinou otázkou zostáva, ako veľmi sa na úkor umierajúceho Ruska posilní už aj tak dosť silná Čína.

Putin 3. septembra podpísal s Čínou zmluvu o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2. Tento projekt, pripravovaný vyše 15 rokov, sa stáva symbolom definitívneho predaja Ruska. Energetika, bankovníctvo, automobilový priemysel, ťažba dreva – vo všetkom tam dnes dominuje Čína.

Niekto by povedal, že podľa jednej zmluvy alebo prípadu sa nedá s istotou povedať, že Čína v podstate obsadzuje Rusko. Nie vojensky, ale ekonomicky. Doslova ho odkupuje. Lenže dôkazov je hromada a ich počet narastá. O tomto trende napokon hovoria aj samotné ruské zdroje.

– V Židovskej autonómnej oblasti obhospodarujú čínski farmári až 80 % ornej pôdy – miestni ruskí farmári bez kapitálu a ochrany štátu nemajú šancu konkurovať. ZDROJ

– Ďaleký východ sa mení na „surovinovú kolóniu Číny“ – čínske firmy ovládajú ťažbu dreva a nerastov. (Wikipedia RU)

– Sberbank zaznamenala 50 % nárast čínskych malých a stredných firiem otvárajúcich účty v Rusku. (Reuters)

– Čínsko-ruský vzťah je navonok prezentovaný ako „strategické partnerstvo“, no v skutočnosti ide o nerovný vzťah v prospech Číny – Rusko je závislé, Čína diktuje podmienky. (WSJ)

– 90 % zahraničných investícií do regiónov Ďalekého východu pochádza z Číny, 53 čínskych firiem, plánované investície 816 miliárd rubľov. Oblasť už prakticky patrí čínskemu kapitálu. ZDROJ INTERFAX

– Carnegie (viz článok): oficiálne štatistiky podceňujú čínsku prítomnosť (šedé schémy, offshore), až 95 % investícií je mimo oficiálne záznamy.

– Globalaffairs: čínski migranti sú dôležití v poľnohospodárstve, stavebníctve, energetike. Čína je zdrojom lacnej pracovnej sily a tovaru, na ktorý miestni závisia. ZDROJ

– Asia Times: najnovšie stavby robia čínske firmy; miestni kupujú v čínskych reťazcoch, učia sa čínsky; demografická prevaha nad RFE — ruský strach je dlhodobý. ZDROJ

A bezpočet ďalších. Moje presvedčenie, že Rusko sa rozpadáva je vďaka zlému systému vládnutia a správy prakticky všetkých oblastí (tých odľahlejších obzvlášť) nie je len prázdny pocit, ani fantázia, ale realita dneška. V mnohých východnejších oblastiach je nielen politika, ale každodenný život — firmy, jazyky, obchody — transformovaná postupne a nezadržiteľne obrovskou silou Číny. Jej hegemónie a expanzionizmu.
Napokon, história je plná takýchto príkladov typu „oslabený mohykán – nový silný hráč“. Je možné nájsť viacero paralel veľmi podobné dnešnému rusko-čínskemu vzťahu. Nie vždy šlo o otvorenú vojnu či anexiu, často práve o tichú kombináciu kapitálu, demografie a politického vplyvu.

1. Východoindická spoločnosť v Indii (17.–19. storočie)
– Briti nezačali priamou anexiou. Najprv obchodné faktórie, investície, pôžičky miestnym vládcov, prenajímanie území.
– Oslabení a rozhádaní miestni panovníci postupne stratili autonómiu.
– Do 19. storočia Britská koruna už ovládala celé subkontinentálne hospodárstvo aj politiku.
(Ekonomická závislosť → strata suverenity → nakoniec kolónia.)

2. Osmanská ríša na Balkáne (14.–19. storočie)
– V čase vnútorných oslabení Balkánskych kráľovstiev sa turecké obyvateľstvo presadzovalo nielen vojensky, ale aj ekonomicky a sociálne.
– Moslimské komunity mali právne a daňové výhody, čo postupne vytlačilo časť domáceho kresťanského obyvateľstva do podriadeného postavenia.
(Kombinácia vojenskej a demografickej expanzie.)

3. Nemecká kolonizácia východnej Európy (Ostsiedlung, 12.–14. storočie)
– Slovanské oblasti (Poľsko, Pobaltia, dnešná východná Nemecko) boli ekonomicky slabšie.
– Nemci priniesli kapitál, technológie, remeslá – a postupne získali prevahu v mestách i obchode.
– Miestni boli často vytlačení na okraj, nemali rovnaké právne výsady.
(Ekonomika a demografia ako nástroj postupného ovládnutia.)

4. Európska kolonizácia Latinskej Ameriky (16.–19. storočie)
– Miestne indiánske ríše (Aztékovia, Inkovia) boli oslabené epidémiami a vnútornými konfliktmi.
– Európania prišli s kapitálom, zbraňami a sieťou spojencov.
– Postupne vytlačili pôvodné obyvateľstvo z hospodárskej aj mocenskej štruktúry.
(Aj tu bola „ekonomika“ kľúčová: ťažba striebra a zlata.)

5. Čínske komunity v juhovýchodnej Ázii (19.–20. storočie)
– V Malajzii, Indonézii, Thajsku sa čínske menšiny stali ekonomicky dominantné – vlastnili banky, obchodné siete, priemysel.
– Miestne etnické skupiny mali síce politickú väčšinu, ale v reálnej ekonomike boli často slabšie.
(Tichá „ekonomická kolonizácia“, veľmi podobná dnešnému Ďalekému východu Ruska.)

6. Sudetskí Nemci v ČSR (1918–1938)
– V pohraničí tvorili ekonomicky silnú menšinu.
– Československo ako mladý štát nemalo vždy dostatočnú podporu pre českých/moravských podnikateľov v Sudetoch.
– Nemecká komunita využila svoje väzby na silnejšiu Ríšu – výsledok vieme.
(Ekonomická a kultúrna dominancia menšiny → geopolitické zjednotenie s materským štátom.)

Kam to až dôjde v prípade rozpadajúceho sa Ruska a silnejúcej Číny, môžeme len hádať. Jedno je ale isté. Rusko umiera na vlastnú neschopnosť a namyslenosť a na jeho miesto nastupuje Čína, ktorá preberá pomyselnú štafetu v súťaži Západ vs Východ. Je silnejšia než kedykoľvek predtým. A nebezpečnejšia, než kedy bolo Rusko/ZSSR.