Vzhľadom na to, že nepatrím medzi zástancov žiadnej politickej či názorovej strany alebo náboženského smeru (ak nerátam, že sympatizujem s myšlienkami Pastafariánizmu), vnímam o to citlivejšie súčasnú situáciu, kde sa mohutne šermuje s pojmami ako „právo dieťaťa“, „zdravý duševný vývoj“ atď.

Koľko ľudí, toľko názorov na súčasnú tému okolo „tradičnej rodiny“- Už samotný pojem, hoci je na pohľad dosť jednoznačný a zložený lez z dvoch jednoduchých slov, je dosť nejasný a podľa mňa zavádzajúci. Čo je tradícia? A ako dlho je nutné ísť do histórie, aby sme zabezpečili naplnenie „tradícií“? Stačí sto rokov? Tristo? Dvetisíc?

Za tradíciu sa dá považovať, že žena má vedieť variť a prať, starať sa o svojho manžela a rodinu, zatiaľ čo on zarába a ochraňuje rodinu. To je síce pekné, ale dnes už nefunkčné. Pokiaľ by sme mali túto tradíciu dodržiavať, už žiadne kariérychtivé manažérky, podnikateľky, vedkyne, lekárky a iné, ktoré argumentujú, že na deti a rodinu nemajú čas, ak chcú byť úspešné vo svojej profesii. A priznajme, dnešný svet kladie na ľudí (všeobecne) také nároky, že mnohokrát to nemá šancu zvládať slobodný hyperaktívny workoholik, nieto ešte človek, ktorý po cca 8h šichte skončí v práci a doma ho čaká ďalší kolotoč s deťmi.

Za tradíciu sa dá v našich končinách považovať, že vydaté dievky nosili čepiec, alebo aspoň šatku. Ak teda správne chápem to, čo sa dnes vidí už len na dedinách u babiek a vo folklórnych súboroch. Smola, dnes je iný svet a od vydatých žien prakticky nikto neočakáva zahaľovanie. Nepoznám dokonca jediného farára, ktorý by to „v mene tradície“ odporúčal svojim farníčkam pri nedeľných kázaniach. A to si priznajme, kresťania sú v určitom zmysle základný pilier slovenských tradícií.

Tradíciou bolo (dlho), že manželstvo a zväzok dvoch ľudí môže tvoriť len muž a žena. Všetko iné je choré, bezbožné, zvrátené, úchylné atď. Pridajte si synonymá, aké vám napadnú. Lenže dnes je svet iný. Za posledné cca storočie pokročil tak rýchlo, že ľudské myslenie má problém s týmto vývojom udržať krok. Nemusí sa mi to páčiť, ale nezmením to. Každopádne začíname chápať, že odlišná sexuálna orientácia nie je až taká nenormálna. A už vôbec nie nebezpečná, pokiaľ sa bavíme o slobodnej vôli dospelých ľudí. Komu je čo do toho, ako súložia? Vás to trápi? Mňa nie. Pokiaľ mi to nevnucujú, je mi to fuk. Dovolím si odcitovať jednu kľúčovú pasáž z iného blogu:

Sloboda každého jednotlivca končí tam, kde začína sloboda iného. To je základná premisa pri každom premýšľaní, konaní a správaní sa v spoločnosti, ak hovoríme o slobode a demokracii. Preto sa pýtam, prečo by nemal mať právo na lásku človek, ktorému príroda nadelila iné dispozície, a je schopný iba vzťahu k rovnakému pohlaviu? Ako sa mňa dotýka láska mojej susedy k inej žene? Ako ich vzťah ovplyvňuje moje manželstvo? Ako zasahuje do mojej osobnej slobody? Jednoducho nijako! Potom však, prečo by som mal práve ja zasahovať do ich vzťahu? Prečo by som mal využiť mocenský mechanizmus k tomu, aby sa nemohli tie dve ľúbiť a žiť spolu so všetkým čo k tomu patrí? Povedané s pápežom Františkom, kto som, aby som ich súdil? Práve naopak, ako kresťan podporím všetko, aby tie dve (dvaja) mohli svoju lásku naplno rozvíjať.

A dodám k tomu jednu pasáž PRIAMO zo stránky Aliancie za rodinu:

Láska nie je pocit, ktorý máme alebo nemáme. Láska je spôsob správania, ktorému sa musíme učiť a ktorý nás aj niečo stojí. Ak sa jej chceme naučiť, potrebujeme sa vzdať najmä svojej lenivosti a pýchy.

Lebo láska všetko prekonáva a nikdy neprestane. Zmyslom života je láska. Kto ju nepozná, je stále iba na prahu života. Kto sa jej bojí, bojí sa žiť. Lebo dokonalá láska vyháňa strach.

Neviem o tom, že by láska bola výhradnou doménou len heterosexuality ako takej. Ak o tom niekto vie, vyzývam ho, aby to dokázal. Aj v prírode sa vyskytuje nespočet príkladov homosexuality zvierat. A je jedno či sa jedná o zvieratá alebo ľudí, nie sú to jedinci zdegenerovaní, pokrivení či retardovaní. Ani nie sú výsledkom výchovy homosexuálnych partnerstiev či zvrátenej výchovy, ako sa nám snažia niektorí ľudia podsunúť, najmä pod vplyvom ich náboženského cítenia. Dodnes žiadne homosexuálne manželstvá neboli (stáročia), dokonca ani legálne zväzky, homosexuálni jedinci boli prenasledovaní, často zabíjaní. V mene Boha. Neboli a nie sú výplodom chorej výchovy, odpadlíctva alebo trucu. Poznám minimálne dvoch z môjho blízkeho okolia, u ktorých s určitosťou viem, že vyrastali v normálne a silno kresťansky cítiacej rodine. A pokiaľ je mi známe, jeden z nich je vzornejší kresťan, než väčšina tých, čo tu dnes hulákajú a snažia sa presadiť určité pravidlá pre všetkých len preto, že oni to tak vidia. Vytráca sa rešpekt a tolerancia, môj názor je ten správny lebo… (a nasleduje kopec argumentov, často bez logického základu, nezriedka len priamo z kontextu vytrhnutý citát z Biblie) a odmietanie názoru toho druhého už len preto, že nepasuje k môjmu.

Preto si myslím, že toto referendum je úplný nezmysel.

Moje odpovede?

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? NIE. Nežijeme v stredoveku, vydaté ženy sa nemusia zahaľovať a cirkev s jej názormi už nie je smerodajná pre dnešné fungovanie sveta. Ak chcú žiť v manželskom zväzku dve ženy, dvaja muži alebo dokonca viacero partnerov, byť slušní a užitoční pre spoločnosť, kto som ja, aby som im v tom bránil? A z akého titulu? Tradícia je vec pekná, pokiať mi nezakazuje, čo môžem alebo nesmiem robiť. Pokiaľ úmyselne neubližujem, čo koho do toho, ako žijem?

2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? NIE. Dieťa si vyberá rodičov a úprimne, sú ich plné detské domovy. Nevedia sa dočkať, kedy odtiaľ vypadnú a budú mať normálne detstvo – svoju izbu, súkromie, milujúcich rodičov, ktorí si budú vážiť, že dostali takú príležitosť. Bez ohľadu na ich pohlavie, vierovyznanie či politickú príslušnosť.  Nie je náhodou šťastie toho dieťaťa to, o čo tu ide? Ako dokáže dnes niekto posúdiť, že dieťa vychovávané milujúcimi rodičmi rovnakého pohlavia ho spravia nešťastným alebo nebodajs pokriveným duševným vývojom? A čo takto tisíce detí z heterosexuálnych manželstiev, ktoré denne trpia v dôsledku alkoholizmu, despotizmu, domáceho násilia (vo väčšine prípadov trvale zamlčovaného)? To bude asi v poriadku už len preto, že sú v „tradičnej rodine, všakáno?

3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovat účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho  správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? ÁNO.

Táto otázka je trochu zavázajúca, lebo podsúva zároveň akýsi emočný signál, že eutanázia alebo sexuálna výchova niekým iným ako rodičmi je neprijateľná. Samozrejme, škola si nemôže uzorpovať právo vyžadovať povinnú účasť detí. Komunistický socializmus už nemáme. Každopádne ako voliteľnú možnosť výučby by som to ponechal, prípadne každá škola má psychológa, ktorého náplňou práce by mala byť aj sexuálna výchova, lebo sú to veci citlivé, ktoré vyžadujú prístup odborníka, aby ich dieťa pochopilo správne. Rodičia často svojim deťom tieto veci nevysvetlia, prípadne vysvetlia zle alebo neskoro (dieťa získa informácie podstatne skôr od rovesníkov a internetu). To, že je niekto rodič, že splodil a porodil iného človeka ešte neznamená automaticky, že je tým najpovolanejším odborníkom na sexualitu a jej výučbu.

—–

Doplnok:

Uvádzam link na článok, ktorý nepotrebuje komentár. A že bol článok uverejnený už pred skoro štyrmi rokmi, hovorí samo za seba.

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166306-aj-v-homosexualnej-rodine-moze-dieta-vyrastat-spokojne/